Úvod

Podniky a vlády čoraz viac uznávajú naliehavú potrebu riešiť klimatické zmeny a znižovať emisie skleníkových plynov (GHG). Európska únia (EÚ) je kľúčovým hráčom v celosvetovom úsilí o znižovanie emisií, pričom implementuje rôzne politiky a nariadenia na uľahčenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Jedným z najnovších nariadení je mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM).

Návrh CBAM je významným krokom k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ, medzi ktoré patrí zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030. Predstavila ho Európska komisia v júli 2021 a do platnosti vstúpil v máji 2023. V tomto blogu budeme diskutovať o kľúčových vlastnostiach CBAM, o tom, ako funguje, a o jeho potenciálnom vplyve na podniky a obchod.

Aké sú ciele CBAM?

CBAM bol navrhnutý s cieľom riešiť problém úniku uhlíka, čo je prípad, keď spoločnosti premiestňujú svoje prevádzky do krajín s nedostatočnými environmentálnymi predpismi, aby sa vyhli nákladom na dodržiavanie klimatickej politiky svojej domovskej krajiny. Presun výroby do krajín s nižšími klimatickými normami môže viesť k zvýšeniu globálnych emisií skleníkových plynov. Únik uhlíka znevýhodňuje aj priemyselné odvetvia EÚ, ktoré musia dodržiavať klimatické politiky.

Cieľom EÚ je zabrániť úniku uhlíka tým, že prinúti dovozcov platiť za emisie spojené s výrobou tovaru dovážaného do EÚ. To by podnietilo spoločnosti mimo EÚ, aby znížili svoje uhlíkové emisie a prešli na nízkouhlíkové hospodárstvo. Spoločnosti by museli platiť za svoju uhlíkovú stopu bez ohľadu na to, kde sa ich prevádzka nachádza. Tým by sa vyrovnali podmienky pre priemyselné odvetvia EÚ, ktoré musia dodržiavať prísne klimatické politiky EÚ, a zabránilo by sa tomu, aby boli podhodnotené dovozom vyrobeným v krajinách s nižšími environmentálnymi normami.

Nielen to, ale CBAM by vytvorilo dodatočný zdroj príjmov pre EÚ, ktorý by sa mohol použiť na financovanie opatrení v oblasti klímy a na podporu prechodu na ekologické hospodárstvo. Očakáva sa, že od roku 2026 do roku 2030 bude CBAM generovať príjmy odhadované v priemere na približne 1 miliardu EUR ročne pre rozpočet EÚ.

CBAM: Ako by to fungovalo?

CBAM by vyžadovalo, aby dovozcovia platili za uhlíkové emisie spojené s výrobou tovaru dovážaného do EÚ, pričom by použili rovnakú metodiku, aká sa uplatňuje na výrobcov z EÚ v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS). CBAM by fungoval tak, že by od dovozcov vyžadoval nákup elektronických certifikátov na pokrytie emisií spojených s výrobou dovážaného tovaru. Cena týchto certifikátov by bola založená na cene uhlíka v rámci ETS.

Mechanizmus tvorby cien pre CBAM by bol podobný ako v prípade ETS, s postupným zavádzaním a postupným zvyšovaním pokrytia produktov. CBAM sa bude spočiatku vzťahovať na dovoz tovarov, ktoré sú náročné na uhlík a pri ktorých existuje najväčšie riziko úniku uhlíka: cement, železo a oceľ, hliník, hnojivá, elektrina a vodík. Dlhodobejším cieľom je postupne rozširovať rozsah CBAM tak, aby pokryl široké spektrum sektorov. Prechodné obdobie CBAM sa začalo 1. októbra 2023 a bude trvať do 1. januára 2026, kedy nadobudne platnosť trvalý systém. Počas tohto obdobia budú musieť dovozcovia tovarov, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá, vykazovať iba emisie skleníkových plynov obsiahnuté v ich dovoze (priame a nepriame emisie) bez akýchkoľvek finančných platieb alebo úprav. Postupné zavádzanie by poskytlo dovozcom a vývozcom čas na prispôsobenie sa novému systému a zabezpečilo by hladký prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Z dlhodobého hľadiska by CBAM pokrýval všetok tovar dovážaný do EÚ, ktorý podlieha ETS. To znamená, že sa vzťahuje na každý výrobok, ktorý počas výrobného procesu uvoľňuje skleníkové plyny, bez ohľadu na krajinu pôvodu. CBAM by tiež zabezpečilo, že dovozcovia budú platiť za uhlíkové emisie spojené s výrobou dovážaného tovaru, čo by vytvorilo stimul pre spoločnosti, aby znížili svoju uhlíkovú stopu a prešli na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Existuje však niekoľko výnimiek z CBAM. Napríklad dovoz z krajín, ktoré zaviedli ekvivalentné mechanizmy stanovovania cien uhlíka, by bol vyňatý z CBAM. Okrem toho malí dovozcovia a vývozcovia, ktorí nedosahujú určitú hranicu, by boli tiež oslobodení od CBAM.

Aký je potenciálny vplyv CBAM?

Očakáva sa, že návrh CBAM bude mať významný vplyv na tvorbu cien uhlíka a obchodovanie s emisiami v EÚ. Požadovaním od dovozcov, aby nakupovali uhlíkové certifikáty na pokrytie emisií spojených s výrobou dovážaného tovaru, by CBAM vytvoril nový dopyt po uhlíkových certifikátoch a potenciálne by zvýšil cenu uhlíka v ETS. V tejto súvislosti sa očakáva, že CBAM prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov a zmierňuje dopady zmeny klímy. Vplyv CBAM na životné prostredie by však závisel od ceny uhlíka a pokrytia produktov.

Vplyv CBAM na medzinárodný obchod a klimatické dohody je stále neistý. Niektoré krajiny vyjadrili obavy, že CBAM by mohla porušovať zásady Svetovej obchodnej organizácie (WTO). EÚ však uviedla, že CBAM je plne v súlade s pravidlami WTO a je v súlade so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany životného prostredia. Okrem toho by CBAM mohla potenciálne podnietiť ďalšie krajiny, aby implementovali svoje vlastné mechanizmy stanovovania cien uhlíka a prispeli ku globálnemu úsiliu o zníženie emisií skleníkových plynov a zmiernenie vplyvov zmeny klímy.

Záver

Na záver, CBAM predstavuje významný krok k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ a zabezpečeniu rovnakých podmienok pre priemysel EÚ. Zabránením úniku uhlíka a podnecovaním spoločností, aby znižovali svoju uhlíkovú stopu, by CBAM zvýšilo účinnosť úsilia EÚ o znižovanie emisií a prispelo by ku globálnemu úsiliu o zníženie emisií skleníkových plynov a zmiernenie vplyvov zmeny klímy. Vplyv CBAM na cenotvorbu uhlíka, obchodovanie s emisiami, medzinárodný obchod a životné prostredie by však závisel od podrobností jeho implementácie a reakcie ostatných krajín a zainteresovaných strán.