Úvod

Podniky a vlády si čoraz viac uvedomujú naliehavú potrebu riešiť klimatické zmeny a znižovať emisie skleníkových plynov (GHG). Európska únia (EÚ) je kľúčovým hráčom v globálnom úsilí o zníženie emisií a zavádza rôzne politiky a nariadenia na uľahčenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Jedným z najnovších nariadení je Mechanizmus úpravy uhlíkovej stopy na hraniciach (CBAM).

Návrh CBAM je významným krokom k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy, medzi ktoré patrí zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej 55 % do roku 2030. Európska komisia ho predstavila v júli 2021 a účinnosť nadobudol v máji 2023. V tomto blogu sa budeme venovať kľúčovým vlastnostiam CBAM, spôsobu jeho fungovania a jeho potenciálnemu vplyvu na podniky a obchod.

Aké sú ciele CBAM?

Systém CBAM bol navrhnutý s cieľom riešiť problém úniku uhlíka, čo je situácia, keď spoločnosti presúvajú svoje prevádzky do krajín s laxnými environmentálnymi predpismi, aby sa vyhli nákladom na dodržiavanie klimatických politík svojej domovskej krajiny. Presun výroby do krajín s nižšími klimatickými normami môže viesť k zvýšeniu globálnych emisií skleníkových plynov. Únik uhlíka tiež znevýhodňuje priemyselné odvetvia EÚ, ktoré musia dodržiavať klimatické politiky.

Cieľom EÚ je predchádzať úniku uhlíka tým, že dovozcovia budú musieť platiť za emisie spojené s výrobou tovaru dovážaného do EÚ. To by motivovalo spoločnosti mimo EÚ k zníženiu emisií uhlíka a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Spoločnosti by museli platiť za svoju uhlíkovú stopu bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú ich prevádzky. To by vyrovnalo podmienky pre priemyselné odvetvia EÚ, ktoré musia dodržiavať prísne klimatické politiky EÚ, a zabránilo by sa tomu, aby boli podhodnotené dovozom vyrobeného v krajinách s nižšími environmentálnymi normami.

Nielen to, ale CBAM by vytvoril dodatočný zdroj príjmov pre EÚ, ktorý by sa mohol použiť na financovanie opatrení v oblasti klímy a podporu prechodu na zelené hospodárstvo. Očakáva sa, že CBAM by mal v rokoch 2026 až 2030 generovať príjmy do rozpočtu EÚ v priemere približne 1 miliardu EUR ročne.

CBAM: Ako by to fungovalo?

Systém CBAM by od dovozcov vyžadoval platbu za emisie uhlíka spojené s výrobou tovaru dovážaného do EÚ, pričom by sa použila rovnaká metodika, aká sa uplatňuje na výrobcov z EÚ v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Systém CBAM by fungoval tak, že by od dovozcov vyžadoval nákup elektronických certifikátov na pokrytie emisií spojených s výrobou dovážaného tovaru. Cena týchto certifikátov by bola založená na cene uhlíka v rámci systému ETS.

Mechanizmus tvorby cien pre CBAM by bol podobný mechanizmu ETS s postupným zavádzaním a postupným rozširovaním pôsobnosti produktov. CBAM sa bude spočiatku vzťahovať na dovoz tovaru, ktorý je uhlíkovo náročný a u ktorého existuje najvýznamnejšie riziko úniku uhlíka: cement, železo a oceľ, hliník, hnojivá, elektrina a vodík. Dlhodobým cieľom je postupne rozširovať rozsah pôsobnosti CBAM tak, aby zahŕňal širokú škálu sektorov. Prechodné obdobie CBAM sa začalo 1. októbra 2023 a potrvá do 1. januára 2026, kedy nadobudne účinnosť trvalý systém. Počas tohto obdobia budú musieť dovozcovia tovaru, na ktorý sa vzťahujú nové pravidlá, nahlasovať iba emisie skleníkových plynov obsiahnuté v ich dovoze (priame a nepriame emisie) bez akýchkoľvek finančných platieb alebo úprav. Postupné zavádzanie by poskytlo dovozcom a vývozcom čas na prispôsobenie sa novému systému a zabezpečilo by hladký prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Z dlhodobého hľadiska by sa CBAM vzťahoval na všetok tovar dovážaný do EÚ, na ktorý sa vzťahuje systém ETS. To znamená, že by sa vzťahoval na každý výrobok, ktorý počas výrobného procesu emituje skleníkové plyny, bez ohľadu na krajinu pôvodu. CBAM by tiež zabezpečil, aby dovozcovia platili za emisie uhlíka spojené s výrobou dovážaného tovaru, čo by vytvorilo motiváciu pre spoločnosti k zníženiu ich uhlíkovej stopy a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Existujú však určité výnimky z CBAM. Napríklad dovoz z krajín, ktoré zaviedli rovnocenné mechanizmy stanovovania cien uhlíka, by bol z CBAM oslobodený. ​​Okrem toho by boli z CBAM oslobodení aj malí dovozcovia a vývozcovia, ktorí nedosiahnu určitú prahovú hodnotu.

Aký je potenciálny vplyv CBAM?

Očakáva sa, že návrh CBAM bude mať významný vplyv na stanovovanie cien uhlíka a obchodovanie s emisiami v EÚ. Požiadavkou na dovozcov, aby si zakúpili uhlíkové certifikáty na pokrytie emisií spojených s výrobou dovážaného tovaru, by CBAM vytvorilo nový dopyt po uhlíkových certifikátoch a potenciálne by zvýšilo cenu uhlíka v systéme ETS. V tomto ohľade sa očakáva, že CBAM prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov a zmierneniu vplyvov zmeny klímy. Vplyv CBAM na životné prostredie by však závisel od ceny uhlíka a pokrytia produktov.

Vplyv CBAM na medzinárodný obchod a dohody o klíme je stále neistý. Niektoré krajiny vyjadrili obavy, že CBAM by mohol porušovať zásady Svetovej obchodnej organizácie (WTO). EÚ však uviedla, že CBAM je plne v súlade s pravidlami WTO a je v súlade so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany životného prostredia. Okrem toho by CBAM mohol potenciálne motivovať ďalšie krajiny k zavedeniu vlastných mechanizmov stanovovania cien uhlíka a prispieť ku globálnemu úsiliu o zníženie emisií skleníkových plynov a zmiernenie vplyvov zmeny klímy.

Záver

Záverom možno konštatovať, že CBAM predstavuje významný krok k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a zabezpečeniu rovnakých podmienok pre priemyselné odvetvia EÚ. Zabránením úniku uhlíka a motivovaním spoločností k znižovaniu ich uhlíkovej stopy by CBAM zvýšilo účinnosť úsilia EÚ o zníženie emisií a prispelo by ku globálnemu úsiliu o zníženie emisií skleníkových plynov a zmiernenie vplyvov zmeny klímy. Vplyv CBAM na stanovovanie cien uhlíka, obchodovanie s emisiami, medzinárodný obchod a životné prostredie by však závisel od detailov jeho implementácie a reakcie ostatných krajín a zainteresovaných strán.